Niečo pre tých, pre ktorých aj krátka chvíľa prežitá spolu je nezabudnuteľný zážitok…
Slnko a dúha…
Keď hodím kameň do vody robia sa kruhy,
sedem farieb uväznených je v oblúku dúhy,
dúha krásna zjavila sa, na oblohe tróni,
chce potešiť slnko smutné, ktoré slzy roní.
Slnko plače pretože chce uzrieť svoju dúhu,
ale osud uväznil ich ako v bludnom kruhu,
pri pohľade na dúhu sa slnku úsmev vráti,
avšak dúha začne chradnúť, až sa navždy stratí.
Chcel by som byť dúhou slnka, zhatiť smútku plány,
urobiť bláznivý skutok skočiť nahý do fontány,
chcel by som byť dúhou slnka, slnkom svojej dúhy,
chcel by som byť milovaný a niekoho ľúbiť.
Ako kruhy rozplynú sa, stratí sa aj dúha,
pominú sa pekné chvíle, ale pocit trvá,
vtedy slnko usmieva sa, ja usmievam sa s ním,
chcel by som do sveta kričať, no mlčím ako mím.